Vláda, ktorá (by) žila z pasívnych a nekritick

Pán Fico opakovane hlása myšlienku, že posledné vládne garnitúry šíria rusofóbiu /rozumej, jednoducho povedané, strach z Rusov[1]/. Vyplýva z toho, že Rusov sa netreba báť? Alebo to možno aj znamená, že  Rusov by sme možno mali mať aj radi?  Nenašiel som zatiaľ žiadne zdôvodnenie tejto skvelej myšlienky, že Rusov sa netreba báť, tak si teda domýšľam. Rusom sa asi netreba báť, lebo….

1.     Sú to naši bratia /?/

Rusi, sú takí naši slovanskí bratia, tak ako Ukrajinci, Poliaci, Česi, a ďalší Slovania. Často sme, držali spolu. V nedávnej histórii sme boli spolu v socialistickom tábore  a vo Varšavskej zmluve. No skôr by sa dalo povedať, že nás tam naši bratia Rusi, v tomto tábore za ostnatými drôtmi držali, aby sme sa nemohli ísť pozrieť ako sa žije  tam na tom prehnitom kapitalistickom Západe.   Keby sme hľadali pokrvných bratov, tak najviac by sme ich zrejme našli v Amerike. Mám na mysli 100-tisíce Slovákov, ktorí tam odišli  za prácou a vybudovali si tam solídny život. V súčasnosti sú nám blízki najmä českí bratia, ku ktorým zase odchádzajú 10-tisíce mladých Slovákov a Sloveniek študovať a pracovať.  No a kto odchádza k našim bratom Rusom? Štatistiky hovoria, že len málokto tam niekedy zablúdi. Máme ich radi, tak nejak na diaľku, teda len niektorí z nás, ale žiť by s nimi asi nikto nechcel. Nečudujem sa, žiť v krajine kde platí jedna štátna pravda a musí sa držať hu.. by bolo už aj pre Slovákov, s krátkou demokratickou skúsenosťou, ťažko žiť.

2.     Sú to chudáci, čo sa len bránia
Sú to chudáci, čo sa bránia zlému Západu a Ukrajine, ktorá by sa rada k tomu Západu pridala. Sú to chudáci, ktorých všetci ohovárajú a na ktorých ostatný škaredo slovne útočia. Oni to len vracajú granátmi a raketami.   Rusi sú obeťou ohovárania. Západ ich ohovára, že prepadli Ukrajinu, že okupujú ukrajinské územie, že zabíjajú civilistov, že unášajú ukrajinské deti. Kto by tomu veril? To Ukrajinci vyprovokovali Rusov, aby ich napadli. Rusi sa bránia, tak útočia. Útočia, lebo ich nemáme radi /to je tá zlá rusofóbia/. Keby sme ich všetci mali radi a tak škaredo by sme ich neohovárali, iste by nám dali pokoj. Je tu len jeden malý problém, že takto sa v minulosti k nám nesprávali.

3.     Sú to naši osloboditelia a ochrancovia

Dobre si pamätáme, ako nás  bratská Červená armáda oslobodila od fašizmu. No ale potom nám tu tí naši sovietski bratia nastolili na vyše 40 rokov totalitárny komunistický režim. Aby to nebolo málo, v roku 1968 opäť prišli k nám na tankach, aby nás „jemne“ upozornila, ako sa v tom ich režime máme správať. Potom, pre istotu, tu tie svoje tanky ešte ďalších vyše 20 rokov nechali.  Áno, sú to naši bratia, lebo vždy chceli a iste by aj teraz chceli to najlepšie pre nás, to čo oni považujú za najlepšie. Radi by nás chránili pred zlým, liberálnym /rozumej slobodným/ západom a prinášali nám tú  jedinú správnu – jednotu  vlády a ľudu, žiadni vojnu, len špeciále operácie a tak podobne.

Báť sa teda a či nebáť?
To je tá otázka.  Báť sa niečoho neznámeho a nebezpečného je prirodzené. Ja osobne sa Rusov nebojím. Putinovského režimu a tých, ktorí ho podporujú už asi áno. Dá sa povedať, že mám obavy aj z tých ľudí  a o tých ľuďoch, ktorí sa tohto režimu neboja, lebo je naozaj nebezpečný. Je to režim, ktorý nevie, kde sú jeho hranice a pre ktorého sme ako Západ jeden veľký nepriateľ. Čudujem sa aj politikom, ktorí sa Rusov neboja, ako sú pán Fico, pán Blaho, pán Uhrík a podobní, ktorí zrejme dúfajú v nejakú formu priateľstva s ním.

[1] Aj chorobný strach, aj strach a nenávisť